Humenné-Solotvino (sk-hu-ro-ua-sk) 2013

Autor: Viliam Kocurko | 12.9.2013 o 13:19 | Karma článku: 6,44 | Prečítané:  949x

Už po minulý rok som špekuloval nad cestou do rumunska na bajku. nejako z toho zišlo, nevedel som nájsť spolupacientov, ktorí by sa pridali. Nakoniec som svoje cestovateľské, dovolenkové a poznávacie ambície realizoval na Fínsku a pobaltských krajinách a aj to iba autom. Tohto roku to na nejaký veľký výlet nevyzeralo, na bajkunajazdené ešte menej ako minulý rok, tak destinácia Rumunsko ostávala v rovine platonických blábolov. Nakoniec to však vyšlo a tomto výlete je pár následujúcich riadkov.

Štatistiky

Cieľ cesty: Rumunsko, alebo pokiaľ budú sily stačiť

Zostava a štart: SV- Silicon valley boys: Marek, Dávid + HE- Vilo

Celkové km: cca 620km s motkaním sa

Mapa

01mapa.jpg

Vzhľadom na to, že appka My tracks padala a Runtastic takisto nefungoval na 100%, záznam prezentujem takto „analógovo“. Fotky sú zadovážené cez mobily. Na spomínané miesta skôr nechám odkazy, ja sa v tomto blogu zameriam na osobné pocity, skúsenosti.

Etapy:

1.den modra+snincania siva Snina(Humenné)-Mateszalka

http://www.runtastic.com/sport-sessions/112999618.

2.den zlta Mateszalka-Satu Mare-Orasu Nou

http://www.runtastic.com/sport-sessions/113302316.

3.den cervena Orasu Nou-Sighetu Marmatiei-Solotvino

http://www.runtastic.com/sport-sessions/114964567.

4.den zelena Solotvino-Mukačevo

http://www.runtastic.com/sport-sessions/114188728.

5.den cierna +humencan siva Mukačevo-Užhorod-(Snina) Humenné

http://www.runtastic.com/sport-sessions/114598886.


1.den modra+snincania siva Snina(Humenné)-Mateszalka

Štart Humenné

02starthe.jpg

Z Humenného sme vyrazili cca o 8:30. Počasie ideal, neskoré leto, severný vetrík pomáhal ceste na juh. Prvá väčšia prestávka s obedom v Kráľovskom Chlmci, kde sme si dal najlepší boršč počas tejto cesty. Takže nie na Ukrajinu, ale do KCh treba ísť za najlepším borščom. Cez Pribeník sme sa dostali do Maďarska.

Keďže sme boli na bajku, preferovali sme vedľajšie cesty, pričom čiastkový cieľ tohto dňa bolo, čo najbližššie sa dostať k Satu Mare. Tak sme to dali na východ a s kompou Zemplenagard-Tuzser sme prešli Tisu. Cena prievozu 150Ft/cyklistu. Krajinka bola chudobnejšia, ale príjemná vzhľadom na nízku hustotu premávky, niekoľko dedín pred Mateszalkou sa objavili cyklochodníky, ktoré boli spoločné aj pre chodcov. Tento model bol potom realizovaný prerušovane až po hranicu s Rumunskom.

 

Kompa HU

03kompa.jpg

Vzhľadom na čas a predpokladané možnosti ubytovania sme sa rozhodli ostať v Mateszalke. Cca 25 tis chudobnejšie mestečko, nebol však problém zohnať ubytovanie. My sme to bez výberu šmykli do prvého penziónu, za cenu cca 11€/os+3€ raňajky. Jediným mínusom bolo nedostatočné fungovanie free wifi, ale ináč ok. Na večeru sme sa vybrali do neďalekej reštiky (kekfrankos?) a bola asi najlepšia počas celej cesty. Každý “učastník zájezdu” si pochvaľoval, kvalitu chuť aj množstvo. Pivko bolo ale mizéria. Aj v HU, aj v RO, aj v UA.

2.den zlta Mateszalka-Satu Mare-Orasu Nou

Ráno po raňajkách sme sa vydali do Rumunska, prechod hranice v pohode, objavili sa kšeftári a potulné psy. Potulné psy to je ináč fenomén tak Rumunska ako aj časti Ukrajiny. Ide väčšinou o mdlé, submisívne tvory, ktorých starosť je prežiť a nie naháňať nejakého cyklistu, tak ako je to bežné pri našich cigánskych osadách. Jediný atak sme všetci, ale osve zažili od pastierskych psov pri stupáku cez jeden z kopcov Maramurešu.

Kým maďarská časť cesty bola bajkerským rajom, Rumunsko bolo peklom. Hustá premávka, horšie cesty, sem-tam bezohľadnejší vodič. Treba však aj povedať, že už sme sa pohybovali po hlavných ťahoch, defacto až po Livadu. Satu Mare je hneď za hranicami, reálne maďarské mesto, centrum s parkom pekné, ostatok skôr ošumelé, hustá a chaotická doprava.

 

Satu Mare

04satumare.jpg

Výpadovka na Baia Mare bola lemovaná novostavbami minimálne vo výške 3. poschodí, v dialke sa začali ukazovať vrchy Maramurešu. Trošku sme začínali mať obavy o ubytovanie, keď cestou po Livadu sme nenatrafili nieže na penzión, ale ani na nejaký poriadnejší obchodík. Popri tom sa začalo kaziť počasie. Obavy sa ukázali neskôr ako neopodstatnené. Ak by ste plánovali nejaký ten výlet, tak v časti Livada-Certeze-Sapanta-Sighet nie je žiaden problem zohnať ubytovanie. My sme akosi tieto info nemali, popri tom nás pri prvom stúpaní chytila prehánka, kde sme zmokli do nitky. V podstatne sme boli v stave, že nám to bolo jedno a keby sme mali skúsenosť, že sa ubytujeme aj ďalej, tak ťaháme ďalej. Takto sme išli na istotu a zastali sme to pri prvom klesaní v moteli pri jazierku(vidno ho aj na Google mape). Ubytovanie opäť OK za 120 lei, opäť internet nefungoval, zato heslo na wifi bolo fascinujúce 26 miestne, skrátka enigma šuvix.

3.den cervena Orasu Nou-Sighetu Marmatiei-Solotvino

Ďalší deň začal dosť naprd. Napriek predpovedi o občasných prehánkach, súvisle a husto pršalo. Raňajky sa naťahovali, nikomu sa nechcelo ísť von. No Musí je veľký pán a pri prvom zmiernení dažďa sme sa vydali smerom na východ s cieľom prespať na Ukrajine. Minuli sme Negresti Oas, mestečko formátu Medzilaborce a chaosom v doprave alá Paríž. Nasledovala obec Certeze, ktorá sa na nete prezentuje ako najbohatšia rumunská obec. Prejavom bohatstva boli asi domy, ktorých architektúru som akosi doteraz nepochopil.

Certeze (môže byť)

06certeze.jpg

Certeze (nechápem)

07certeze.jpg

Práve od Certeze začal dlhý stupák, kde sa zlepšoval charakter krajiny (niečo ako Bukovské vrchy). Ako som už spomínal popreháňali nás pastierské psiská a aj to počasie bolo čím ďalej tým viac pod psa. Na vrchole nás však čakal za odmenu čajík + nejaká domáca slivka. Pokecali sme s domácimi. Jazykovú bariéru lámal chalan, ktorý pracoval v Čechách. Zjazd do údolia bol zlý. Stále lialo a o pocit chladu sa staral obmývajúci vzduch. Ale prežli sme.

Maramureš

08ro.jpg

Po zjazde prestalo pršať a dostali sme sa až do dediny Sapanta, známej svojim Veselým cintorínom. Náhrobky hrobov sú maľované naivnými umelcami a zobrazujú život, alebo smrť nebožtíka. Malo to svoje a čaro a zmysel, ale bolo tam dosť turistov. No čo už aj ja som bol jedným z nich.

Sapanta

09sapanta.jpg

Hraničné mesto Sighetu Marmatiei sme sfúkli na bajkoch centrom, pofotili kostoly, psiská, dali sme si inverzný hot dog typu teplý rožok + studená parka (to nie je špeci recept, ale jednoducho hnusný hnus) a vydali sme sa smerom na hranicu. Treba sa pýtať miestnych a potom sledovať návestia. Smer na hranicu nie je nejako výrazne vyznačený, pritom ide o jediný RO/ UA prechod pre peších a cyklistov.

Sighetu Marmatiei

10siget.jpg

Režim na hranici je asi taký, že je tam závora, ktorú ako peší alebo bajker môžte ignorovať, platí iba pre autá. Na výjazde nás čekla milá rumunská pasováčka( ó bože take niečo existuje), prešli sme cez most na UA stranu, postavili sa do radu pre peších a čakali kým pride na nás rad na kontrolu pasu. Po kontrole sme prešli na UA stranu do dediny Solotvino s jej soľnými jazierkami. Po miernom stúpaní sme sa dostaneli na námestie s dvoma hotelmi (jeden za cenu cca 10 €/osobu), x bankami a krčmami.

Solotvino

11solotvino.jpg

My sme si to ale hneď namierili do areálu jazierok ku ktorému viedla nespevnená cesta. Vstup stál cca 5 hrivien. Okúpali sme sa a išli riešiť nejaké pivo a jedlo. Hneď nás oslovil majiteľ reštiky ponúkol nás vodkou pokecali sme čo a ako beží boží svet. Samozrejme nám popri tom ponúkol ubytko v areáli v chate za cca 350 hrivien pre všetkých. Izba bola ok dobre vybavená. Čo bolo ohovne, bol prístup čašníka v reštike, ponuka jedál a potom nočný neľudský teror v podobe miestneho prvotnopospolného agropopu “na plné gule” do tretej rána. Tento problém by sa dal riešiť asi takto: a) pridať sa k tejto “zábave” b) nadrbať sa dotuha c) spať mimo areálu. Osobne preferujem a odporúčam možnosť c) ak na druhý deň nebajkujete je možný aj plán b).

4.den zelena Solotvino-Mukačevo

Po “výdatnom” dvojhodinovom schrupnutí sme sa o deviatej miestneho času vychystali ta het. Pôvodne sme mali/chceli raňajky, ale vzhľadom na “ochotu” čašníka sme si dali iba presso a vyšli na smer Mukačevo. Keď sú rumunské cesty bajkerské peklo, tak ukrajinské po mesto Chust sú oberpeklo. Opäť hustá premávka na oveľa horších cestách ako v Rumunsku, pričom vedľajšie cesty boli nespevnené.

Maramureš z UA strany

12ua.jpg

Chust

13chust.jpg

Kým sme nedošli k vetveniu na Vinohradov a na Mukačevo bolo to fakt zlé. Potom nasledoval strmejší, ale nie dlhý stupák v strede ktorého sme našli krčmičku. Tu sme si dali raňajkoobed kvas a vynikajúceho baraní guláš. Cesta sa zlepšila, na druhej strane sa dostavil prvý technický problém. Zistil som, že mi sfukuje zadná pneumatika, riešil som to dofukovaním až kým mi kolega nepovedal, že mám asi osmičku. No veď ok aj s tým sadá žiť, kým nezistíš, že máš koleso zlomené v troch miestach.

Vymenili sme dušu a začali cestou hľadať nejaký servis. Ale akosi nič. Začal stúpať adrenalin v obave kde skončím. Po určitom čase obavy opadli, keďže koleso nehádzalo a akosi som začínal mať pocit, že to na SVK nejako zvládnem, síce nie na Ubľu, ale do Veľkých Slamencov, v Kapušanoch poriešim vlak domov. V tomto presvedčení ma utvrdzovala, zlepšená kvalita ciest.

Pri vjazde do Mukačeva ma zmohla nejaká duševná slabosť, alebo čo, pretože pri vstupe cez nadjazd a po prejdení kruháču do centra mesta, hneď naľavo bola predajňa bajkov a ja som ju akosi odignoroval. No čo už, blbí lidi, taky lidi. Motkali sme sa po Mukačeve a vyšli na výpadovku na Užhorod po fantastických mačacích hlavách, ktoré iste prospeli stavu môjho bicykla.

Mukačevo

14mukacevo.jpg

Za Mukačevom sme sa opäť rozhodovali, či ísť ďalej, alebo ostať hneď v prvom hoteli za mestom. Nakoniec sme ostali za prijmnú cenu 350 hrivien. Konečne wifi fachčila ako má, plusom bola aj dobra kuchyňa a ja som si konečne na Ukrajine dal aj šašlik.

5.den cierna +humencan siva Mukačevo-Užhorod-(Snina) Humenné

Plán bol jednoduchý. Naraňajkovať sa niekde cestou, jednoduchým nákupom z potravín a dostať sa na SVK. Ja som to už z rána videl, že to potiahnem na Veľké Slamence, vzhľadom na dĺžku a charakter ostavájucej časti cesty. Po cca 10 km cesty som zistil, že so zadným kolesom je to čím ďalej tým horšie. Jeden špic už ani nedržal a istá časť kolesa už bola dosť zdeformovaná, zadné koleso začalo vyslovene hádzať. Počkal som na kolegov a pri raňajkách som im povedal, že to vidím na rozdelenie a ja sa vrátim do Mukačeva. Marek ma prehovoril aby som to ešte skúsil s tým Užhorodom a dal som na jeho radu.

Užhorod

15uzhorod.jpg

Nakoniec to dopadlo tak OK, že som došiel do Užhorodu a ešte pred Užhorodom mi jeden miestny chalan poradil predajňu Tatu na Zakarpatskej 45.Tam mi nové koleso preplietli za necelú hoďku, mohol som dať pôvodný plán, dôjsť na SVK cez Ubľu.

Keď som už spomínal, že cesty po Chust boli otrasné, tak spojka Mukačevo-Užhorod bola vynikajúca rýchlostná cesta, kde bol v určitých častiach dokonca cyklochodník. Následne sa kvalita ciest trošku zhoršila ale smerom na Perečyn sa aj rapídne znížila intenzita prepravy.

Došli sme do Malého Berezného, vyriešili posledné “výhodné nákupy” na Ukrajine a duty free shope a už sme boli na rodnej hrudi. Ešte som chvíľku uvažoval nad alternatívou, že to z Ubľe šmykneme do Uliča. Potom cez Runinu a Ruské sedlo sa dostaneme do Poľska do Cisny, už len kvôli čiarke že máme aj Poľsko, ale nakoniec to ostalo iba v teoretickej rovine. Po výstupe na Kolonický vrch som počkal kolegov, tam sme sa rozlúčili, keďže oni dávali ešte zastávku v Stakčíne. Ja som už plašil domov do Humenného.

Užitočné linky

http://2011.expeditiongreenthorn.com/Border_crossings

http://www.dusekarpat.cz/

http://www.ukrajina-foto.estranky.cz/clanky/uzhorod.html

http://internet.kozut.hu/utinform/Lapok/kompok.aspx

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?