Bajkovačka 2014 SK-UA-PL-SK

Autor: Viliam Kocurko | 18.8.2014 o 10:00 | Karma článku: 4,74 | Prečítané:  793x

Takže po roku opäť na Ukrajinu. Padlo rozhodnutie. Teraz to mal byť mix nových teritórií s už osvedčenou dovolenkovou destináciou Solinského jazera v Poľsku. Ciele? Spoznať, užiť, porovnať ako to bolo kedysi, ako je to teraz a popritom sa mihne aj nejaký šport na bajku. Nasleduje pár riadkov o cyklotúre po Slovensku, Ukrajine a Poľsku...

Klasicky sumár

Osoby: Dávid (SV), Marek (SV), Vilo (HE), Vilo (Hostovice)

Trasa:

1.deň: HE(SV, Hostovice)-Ubľa-Užok-Rozluč (cca 150km, cca 30 km pred koncom mi skončili GPS hodiny)

2.deň: Rozluč-Krosciensko-Solinské jazero-Polanczyk (94 km)

3.deň: presun do Wolkowyje (Solinské jazero)( cca 5-6 km)

4.deň: Wolkowyja-Cisna- Ruské sedlo-Stariná-Humenné (86km)

Spolu 336 km

Mapa:

1.deň: HE(SV, Hostovice)-Ubľa-Užok-Rozluč

Na začiatok príjemné počasie. Slniečko, bezvetrie, ideálne počasie na turistický bajk. Náznak športového výkonu bol pri výstupe na kolonický kopec, kompenzovaný príma zjazdom pomaly do Ubľe. Tam sme si aj dali stretko, keďže sme štartovali z rôznych miest. Prechod cez hranicu bol rýchly, bezproblémový, hneď do prvého magazínu sme išli meniť peniaze pri kurze 16,5/1 UAH/EUR.

Ráz krajiny sa zmenil, cesty sa zhoršili, budovy boli viac schátralé. Vydali sme sa na severovýchod, keď v podstate náš cieľ bol dostať sa čo najďalej, najlepšie až do Kamenice Zamkovej, kde sme chceli prespať v chatovom stredisku. Cesty boli členité, sprevádzal nás Uh charakterom bystriny. Ľudia tu žijú jednoducho zo svojpomoci. „Prácu“ ako ju poznáme my, má len málokto.

Čas a kilometre ubúdali a prvú plánovanú zastávku sme realizovali v obci Užok. Dali si boršč, kvas, pivo v miestnom hoteli. V podstate na tomto smere to bola taká prvá destinácia s viacerými hotelmi a chatovými osadami. Išlo o poslednú obec pred Užockým priesmykom  a prechodom do Ľvovskej oblasti. Odchod zdržala prvá prehánka a pomyslenie na stúpanie, ktoré bolo dlhé cca 10 km do výšky perevalu 863 m.n.m. Všetko by bolo ok, príroda nádherná, aj cesty by sme prehryzli, ale počasie sa kazilo stále viac.

Na vrchole bola aj hranica medzi Zakarpatskou a Ľvovskou oblasťou, aj pamätníky, aj informačné tabule o Užockom priesmyku. ...aj nová kvalita ciest... Ak si myslíte, že na Zakarpatsku sú zlé cesty, vo Ľvovskej oblasti budete na ne s láskou spomínať.. Kľučkovanie a prechod do protismeru je nutnosťou nielen pre autá, ale aj pre bajky, niekedy je najlepšou alternatívou nespevná krajnica ciest. Je to skrátka katastrofa. Aspoň nie je hustá premávka, ale ísť do týchto končín obyčajným autom je nerozum.

Ako som už spomínal, plánovali sme prespať v chatovej osade Bojkiskij dvir medzi Rozlučou a Jasenicou Zamkovou. Bohužiaľ bolo obsadené, recepčná nám povedala, že smerom na Staryi Sambir už to s ubytkom nie je ktovieaké, tak sme sa rozhodli vrátiť, keďže predtým sme zaregistrovali nejaké možnosti v Rozluči a Javore. Späť sme išli cca 500 metrov a čekli sme hneď  prvý hotel a bola to dobrá voľba. Recepčná milá, hotel a služby na úrovni, freewifi, dobrá kuchyňa. Ubytko nás štyroch dohromady vyšlo na 700uah. Neskutočný bol účet za večeru.Všetci sme mali polievku, hlavné jedlo, šaláty, niektorí ešte niečo na to, pivo tieklo potokom, k tomu 2x polliter vodky. Podčiarknuté, sčítané účet necelých 390uah s trinkgeldtom 420uah t.j cca 6eur na hlavu. Ukrajina v tejto oblasti je skrátka superlacná a my sme si to vedeli aj užiť. Ak by bol tento hotel bližšie pri Poľskej, alebo našej hranici, tak sme tam asi dodnes :), ale ceny by boli asi inde.

2.deň: Rozluč-Krosciensko-Solinské jazero-Polanczyk (98 km)

Na druhý deň sme vypadli pred 11 s cieľom  Soliňské jazero. Osídlenie sa zahusťovalo, cesty furt boli naprd. Prešli sme cez Staryi Sambir a potom tradá na hranicu. Popri ceste som si všimol pamätníky nielen s žltomodrými stuhami, ale aj čiernočervenými. Tí ktorí sa vyznáte viete o čo ide, ostatní... UTFG. Ja som politiku nechcel veľmi riešiť, mám názor, ktorý by sa Ukrajincom veľmi nepáčil, ale chvíľku sme pokecali s jednými „ domorodcami“ a tí na Rusov dosť nadávali. Ale v podstate sme sa pohybovali v oblasti, ktorá je známa svojimi postojmi.

Na hraničný priechod do Poľska sme išli trochu nablind, keďže ide o priechod iba pre motorové vozidlá. Na UA strane to vyzerá skoro rovnako, ako v Malom Bereznom, sama benzínka a nejaké obchodíky. Plán bol taký, že poprosíme niekoho aby nás zobral so sebou do auta. Ja som skúsil cca 3, ale nič nevyšlo. Kolegovci mali veci na saláme, riešili dôležitejšie veci ako napr. dať si pivo, pretože v Poľsku sa asi nedá kúpiť. Tak som rezignoval a rozhodol som sa že pôjdem na priechod sám a budem skúšať šťastie. Došiel som až k prvému vojačikovi, opýtal som sa či je možné prejsť s bicyklom. Povedal mi nech počkám. Následný systém bol potom taký, že mi našiel auto, kde ma pripísali ako spolujazdca a s dotyčnými som obehával ďalšie 3-4 stanovištia. Ja som mal šťastie na mladú poľskú rodinku, tak sme celý čas prekvákali čo a ako u nás, v Poľsku, na Ukrajine. Celý prechod trval necelých 30 min. Ale potom na akčných kolegovcov som musel čakať hoďku a pol, lebo nejaká smena úradníkov prestala odbavovať. Musím však pochváliť správanie  sa colníkov, tak v Ubli ako aj v Kroscienku. Žiadne úplatky, normálny vecný prístup, niektorí boli aj milí. Spokojnosť.

Podupkával som sa za hranicou, keď došli spolupacienti vyšli sme do Ustrzyk Dolnych. Stav poľských ciest bol balzam pre moju dušu a  zadok. Za Ustrzykami nás chytil dosť silný dážď, ktorý trval až po cca polku výpadovky na Solinské jazero. Došli sme na hrádzu. Samý turista, obchodík, atrakcia. My sme urobili pár fotiek a hajde do Polanczyku. Tam sme dosť dlho hľadali ubytko, keďže bola sezóna, piatok. Nakoniec sme našli fleka v radových turistických domkoch na jednu noc s cenou 50zl/os. Ubytovali sme sa a vypadli sa najesť a niečo užiť. V Polanczyku to žilo. Nedá sa to vôbec porovnať s našimi jazerami na východe. Všetko má svoje ale. Nepredáva sa tvrdé, víno som nepýtal. To by nebol až taký problém, ale všetky podniky končia o 23:00 šlus a šmitec..

3.deň: presun do Wolkowyje (Solinské jazero)( cca 5-6 km)

Tretí deň sme sa iba presunuli do Wolkowyje, skromnejšieho, tichšieho strediska (obce) pri jazere. Ubytko sme vybavili v kempe v maringotke za 30zl/os. Nič vážnejšie sme neriešili, iba sme si užívali, pláž , pivo, reštiku a tak podobne.

 

4.deň: Wolkowyja-Cisna- Ruské sedlo-Stariná-Humenné (86km)

Posledný deň, v nedeľu som už presun riešil sám. Deň predtým  som si mierne  vyvrtol členok, tak som chcel vypadnúť skôr, lebo som nevedel ako mi to pôjde. Spolubojovníci ešte niesli následky minulého večera. Počasie bolo ok, cestu som celkom zvládal, oddych som riešil v turistickom stredisku Cisna. V tejto oblasti premáva historická úzkokoľajka (spomínal a fotil som ju v inom blogu). Kritickou časťou tejto časti, bola Porta Rusica, stará kamenná cesta z Ruského sedla po križovatku do Runiny a do Stakčína. Fakt to bol masaker, boleli ma ruky, ramená. Zvyšok  cesty popri Starinej, alebo na hlavnej ceste už bola oddychovka. Domov som došiel...unavený, špinavý, spokojný a plný zážitkov... Asi všetko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?